MENU Zavrieť

Petra Šinigoj: čo ma na Seyfore baví najviac? Ľudská rovina

  • Ing. Kateřina Menšíková
  • 5.3.2024
  • 8 minút čítania

Petra Šinigoj, generálna riaditeľka Seyfor Adriatic, prešla všetkými oddeleniami vo firme, začínala v obchode, pokračovala v podpore, bola zodpovedná za vývoj a fungovanie jedného z radu produktov z portfólia Seyforu. Ako sa pozerá na Seyfor a na rozvoj jadranského regiónu v oblasti IT nám prezradila v rozhovore.

Je vždy lepšie, keď si človek prejde celou firmou. Len sa niekedy stane, že na túto skúsenosť potom ľudia často zabudnú. 

Jasné, to je vždy riziko. Lenže mňa sa netýka. Teda dúfam. Pre mňa je skúsenosť z minulosti strašne dôležitá, pretože mi pomáha pri riadení firmy. 

Vďaka tejto skúsenosti je pre mňa naozaj oveľa jednoduchšie zistiť, napríklad prečo vo firme niečo nefunguje. Rovnako keď riešime nejaký problém, viem si spojiť rôzne súvislosti. Skúsenosti sa mi veľmi hodia pri vývoji nových produktov. Viem totiž napríklad, ako na seba nadväzujú jednotlivé oddelenia, dokážem predikovať riziká. 

Máte pravdu. Ale poznám aj príklady, kedy je historická skúsenosť skôr nevýhodou. Horšie sa potom vystupuje zo zažitých stereotypov. 

Myslím, že tento problém sa objavuje skôr v iných segmentoch a u nás nehrozí. Viete, keď to poviem otvorene, som v podstate skôr zástancom prístupu, ktorý môžeme pomenovať ako sedliacky rozum. Dám si jednoducho jedna a jedna dohromady a potom konám. Samo sebou, že sa radím aj s kolegami alebo poradcami a často hľadám informácie na internete. 

Dám vám príklad. Napríklad akvizície, ktoré máme za sebou. Vrhli sme sa do nich s kolegami bez akýchkoľvek skúseností a odborných znalostí. Jednoducho sme vyhodnotili, že by boli dobré z hľadiska spoločnosti. A ono to vyšlo, priviedli sme do skupiny vynikajúce firmy za rozumnú cenu. 

S vami to musia mať kolegovia asi trochu ťažké, nie? Taká miera entuziazmu musí byť niekedy pre okolie náročná. 

Myslíte? Je fakt, že ma práca baví. A je rozdiel medzi entuziazmom a slepou eufóriou. Skôr by som povedala, že som veľmi pracovitá. Napríklad keď sme hovorili o akvizíciách nových spoločností, veľmi ma bavili. Vážim si, že som pri nich bola, a viem, že mi akvizície dali nové, dôležité skúsenosti, a to je fajn. 

Pokiaľ ide o kolegov, nemyslím si, že by spolupráca so mnou bola náročná. Naopak. Dôležité pre mňa je, aby kolegovia boli spokojní. Nechcem, aby to teraz znelo nejako prehnane, ale mám naozaj radosť, keď sa ľudia v práci smejú a sú spokojní. Keď z nich je cítiť spolupatričnosť a nadšenie. 

Toto zaznieva pomerne často od ľudí zo Seyforu. Predovšetkým teda túžba mať spokojných zamestnancov. 

Vidíte, že to nie je klišé, skutočne to tak u nás funguje. Všetci kolegovia vedia, že za mnou kedykoľvek môžu prísť a povedať, čo majú na srdci. Mimochodom, je jedna taká vec, ktorá je jasným znamením, že u nás funguje maximálna dôvera. Totiž že za mnou chodia ľudia nielen s pracovnými, ale občas aj s osobnými vecami. A ja som naozaj rada, že im môžem pomôcť. 

Trochu ste už naznačili, že ste členom skupiny Seyfor. Čím je podľa vás táto skupina iná ako ostatné veľké firmy? 

Táto otázka má dve roviny. Začnem tým, čo ma vlastne na Seyfore baví najviac. A to je ľudská rovina. Viem, že moje tvrdenia môžete vnímať ako klišé, ale hlavný je tím. Väčšina ľudí, ktorých máme, robí svoju prácu tak, ako by to bola ich firma. Dýchajú za ňu. Často som až prekvapená ich lojalitou a ťahom na bránu. 

Miera ich zodpovednosti vyvíja ohromný tlak aj na vás ako na šéfa. Viete, že ich nemôžete sklamať. Tu sa ale patrí povedať, že veľkou mierou je to dané aj vedením Seyforu ako takého. Keď vám Martin Cígler dá priestor na riadenie spoločnosti, máte prirodzenú túžbu mu to vrátiť. Ukázať mu, že si príležitosť vážite. 

Zároveň je nesmierne cenné, že si v centrále uvedomujú náš vhľad do miestneho trhu. Nepovyšujú sa na nás svojimi znalosťami tak, ako vidíme v niektorých národných koncernoch. Sú nám vždy k dispozícii, ak potrebujeme ich pomoc. Viem, že to môže znieť všelijako, ale toto je strašne dôležité. Pocit, že ho nechcete sklamať. 

A tá druhá rovina?  

Formálne by som povedala, že sme sa z firmy, ktorá mala nejakých 80 ľudí v roku 2016, dostali k tomu, že dnes máme 250 zamestnancov. Ale dôležitejšia je podľa môjho názoru úplne úžasná schopnosť vymieňať si znalosti a skúsenosti. V rámci takzvaného jadranského regiónu spoločne zdieľame výrobky, máme zjednotené procesy vývoja, podpory a predaja. A dohromady sa tiež venujeme vývoju spoločného online ERP, ktoré by v dlhodobom horizonte malo nahradiť všetky staršie ERP v jadranskom regióne

Hovoríte o jadranskom regióne. Ako veľmi je tu dôležitá tradícia?  

Naše značky sú na trhu cez 36 rokov. Takže by som bola sama proti sebe, keby som povedala niečo iné. Naša téza bola vždy taká, že chceme našimi programami – alebo správne by som mala povedať riešeniami – pokryť potreby všetkých firiem. Od najmenších až po tie najväčšie. Boli sme tiež prví, ktorí prišli s platformami pre školy a škôlky. Od roku 2004 pracujeme aj na prvom cloudovom riešení Minimaxu, ktoré sme ponúkli našim zákazníkom už v roku 2006. Mimochodom o tom, aké prezieravé to bolo, najlepšie svedčí fakt, že dnes ide o najúspešnejšie online účtovné riešenie v Slovinsku, Chorvátsku a Srbsku. 

Nemáte strach, čo s tým všetkým urobí príchod umelej inteligencie?   

Z takých vecí netreba mať strach, ale skôr je potrebné sa na nich dívať ako na príležitosť. Aby nám pomohli činiť rýchlejšie a lepšie rozhodnutia.  

Možno je nasledujúca otázka trochu mimo, ale napriek tomu: Vždy ma zaujímalo, či existuje nejaký spôsob, ako spoznať dobrý program od zlého. 

Zákazník musí poznať zásadné body, ktoré chce pomocou nového ERP vyriešiť. Niektoré riešenia lepšie podporujú napríklad určité podnikové procesy a iné riešenia zase ďalšie. Vždy ale hovorím, že je nevyhnutné, aby za riešením stál spoľahlivý tím, ktorý dokáže zvládnuť tak potreby zákazníka, ako aj zmeny v legislatíve. 

Teraz neviem, či ste mi odpovedali. Dúfal som, že mi poviete niečo v duchu: Dobrý program poznáte podľa farby, funkcie, tlačítka vpravo dole… 

Také jednoduché to nie je. Viem, že sa vám moja odpoveď teraz možno nebude páčiť, ale skúste ju prijať. Cieľom každého podnikania je, logicky, zarábať peniaze. Rozdiel je v tom, ako sa k tomuto cieľu dostanete. Z toho je asi už aj vám jasné, že pre každého je definícia dobrého programu trochu iná. 

To máte asi pravdu. Ale ako vlastne pri vašom zábere dokážete zistiť, čo dnes klienti chcú? 

Nemôžem si predsa dovoliť sa s nimi nestretávať. Mnohé z nich vidím na konferenciách, ktoré buď organizujeme my, alebo sa na ich organizovaní podieľame. Ale už z doby, keď som robila na obchode, som si nechala jeden návyk – každý mesiac sa vždy stavím u niekoľkých zákazníkov a porozprávam sa s nimi. A aby bolo jasno, nechodím tam len predávať alebo riešiť reklamácie. Jednoducho s nimi hovorím, aby som poznala ich potreby. 

Vidíte, a ja som si myslel, že na konferencie dnes už skoro nikto nechodí.   

To by ste sa teda čudovali. Na našej najväčšej konferencii XXL je vždy okolo 400 ľudí, čo je skutočne pestrá zmes. V jednom priestore sa stretávajú ľudia z biznisu aj verejného sektora s ľuďmi od nás. Túto konferenciu mám osobne veľmi rada, pretože je síce praktická, ale zároveň je pre nás aj veľkým zdrojom inšpirácie. Trochu iné sú potom konferencie pre firmy, ktoré sa zaoberajú účtovníctvom. Tam sa riešia praktické veci - my ukazujeme novinky a používatelia nám hovoria, čo by sme ešte mohli urobiť. 

Čo na klientov funguje najviac? 

To je ťažká otázka. Poviem to inak. Vždy je dôležité byť úprimný a maximálne otvorený. Viem, že skrývať nejaké pocity alebo zatajovať problémy sa nevypláca. Takže na vašu otázku odpovedám – úprimnosť. 

Úprimnosť je niekedy najkratšia cesta do pekla. 

To by som vám mohla rozprávať. Tak počkajte, ešte odpoveď málinko upravím – úprimnosť a tiež schopnosť počúvať. A samo sebou je dôležité mať vôľu hľadať kompromisy a riešenia, ktoré nakoniec budú dobré pre obe strany.   

Prihláste sa na odber nášho newslettera

Podobné články